Ako sa z Facebooku stal odpad

Pamätáte si ešte na časy, keď sme na Facebook postovali fotky svojich raňajok, pesničky Karola Duchoňa a navzájom sme sa občas „šťúchli“? Nie, ani ja už nie.

Keď v roku 2006 Mark Zuckerberg predstavil Facebook širokej verejnosti, možno ani on sám netušil, čo sa z tejto internetovej platformy nakoniec vyvinie. Mark chcel na začiatku iba spájať ľudí. A viete ako to je, keď niečo veľmi veľmi chcete, celý vesmír sa spojí, zem sa zatrasie a my sa občas nestačíme diviť, čo z toho všetkého chcenia nakoniec vznikne. A v tomto konkrétnom prípade, vznikla len jedna obrovská katastrofa, ktorá ovplyvnila životy miliónov ľudí na celej planéte.

Ako Facebook a hybridná vojna môžu ovplyvniť spoločenské a politické dianie, si môžeme ukázať na dvoch príkladoch.

Už v roku 2016, keď americké voľby vyhral republikánsky kandidát Donald Trump, začali média hlásať teórie, že výsledok volieb mohol ovplyvniť Facebook. Po voľbách začali padať obvinenia, ktoré sa priamo týkali práve predvolebných príspevkov na tejto sociálnej sieti. Donald Trump bol vo väčšine príspevkov vyzdvihovaný v pozitívnom svetle, zatiaľ čo Hillary Clintonová v negatívnom. A keďže Facebook vám automaticky podľa algoritmu ukazuje príspevky, ktoré by sa vám mohli páčiť, k iným názorom sa tým pádom už nedostanete. Veľkým problémom je aj to, že až 44% Američanov má Facebook ako svoj primárny zdroj informácií o politike.

Ďalší príklad toho, ako Facebook mohol ovplyvniť mienku ľudí je tzv. Brexit. V období, keď sa v Británií rozhodovalo o vystúpení z Európskej únie, sa vo Facebookových „feedoch“ ľudí začali zrazu objavovať nenávistné posty o nebezpečných imigrantoch a o nedôležitosti členstva v EU. Facebook vedome začal šíriť strach, nenávisť a rasizmus. Vznikli tak dva rozhádané tábory, krajina sa rozdelila a k racionálnej debate už nedošlo. Keď si tohto fenoménu všimli novinári, niekoľkokrát do Veľkej Británie pozvali aj samotného Marka Zuckerberga, aby im zodpovedal pár otázok. Mark samozrejme pozvania odmietol a nikdy neprišiel.

Ako sa toto všetko mohlo stať? No, veľmi jednoducho. Facebook nepodlieha skoro absolútne žiadnej regulácií. Podľa experta na kybernetické hrozby Victora Breinera zo spoločnosti  Gerulata, slovenský Facebook, tzn. 2,7 milióna užívateľov má na starosti jeden človek. A myslieť si, že v iných krajinách je to iné, by bolo veľmi naivné. Nech už si otvoríte hocijakú diskusiu, nájdete tam nadávky, urážky a vyhrážky smrťou v podstate na hocikoho, kto je práve v trende. Ak takýto nenávistný komentár nahlásite, je šanca menej ako 50%, že Facebook komentár odstráni. Sociálne siete vplývajú na psychiku človeka a podporujú jeho impulzívne chovanie. Ľudia sa tak v diskusiách hádajú, nadávajú si a tým dochádza k polarizácií spoločnosti, čo je nežiadúci sociologický jav.

Internetoví trollovia tam bežne beztrestne šíria svoju prokremeľskú a antivaxerskú propagandu každý jeden deň. Sú za to predsa platení. Pokiaľ uvidíte profil, ktorý má v profilovej fotke kvetinku, mačičku alebo meno typu „Lucia Lucia“, zbystrite. Najlepšie ako reagovať na komentáre trollov je nereagovať na ne. Tieto existencie totiž dostávajú zaplatené za každú jednu reakciu, ktorú im poskytnete. To znamená, aj za váš „vysmiaty“ lajk, aj za váš protiargumentačný komentár.  

Trollovia na Facebooku sú priam až obsesívne zameraní na statusy a články, ktoré sa v našich končinách týkajú, buď prezidentky Zuzany Čaputovej alebo prezidenta Ukrajiny, Volodymyra Zelenského. Súkromná slovenská televízia len pred nedávnom urobila taký menší experiment a článok o ukrajinskom prezidentovi postla na svojej Facebookovej stránke v skorých ranných hodinách. Behom pár hodín sa v diskusií pod článkom objavili stovky nenávistných komentárov voči ukrajinskému prezidentovi. Môžeme si myslieť, že všetci hejteri boli na Facebooku o tretej ráno, aby hejtovali cudzieho prezidenta, lebo nemali, čo iné na práci. Alebo prijmeme realitu, že to boli len Kremľom platení trollovia.

Facebook začali využívať na šírenie svojich bludov o svetových elitách, iluminátoch a Luciferáze, aj všetky pomätené existencie z Česka a Slovenska. Za všetkých spomeňme Občiansky tribunál, Patrika Tušla alebo Janu Peterkovú. Tieto choré existencie využívajú Facebook len na svoje finančné obohatenie. Len tak medzi rečou vo svojich videách spomenú svoje transparentné aj netransparentné účty, na ktoré im ich pomýlení fanúšikovia môžu posielať svoje poctivo zarobené peniaze. Títo rádoby záchrancovia sveta si tak môžu prísť vďaka peňažným príspevkom od zmanipulovaných ľudí, až na vyše 100 tis. korún mesačne. Tu treba pripomenúť, že väčšina z týchto „vlastencov“ a „záchrancov“ je v exekúcií alebo neplatia alimenty na svoje vlastné deti.

A čo celá táto mašinéria spôsobila? Z posledného prieskumu vyplýva, že skoro 30% Slovákov si myslí, že za vojnu na Ukrajine môže NATO a 25% Slovákov a Sloveniek vníma Putina pozitívne. Slovensko sa tak v európskom rebríčku umiestnilo na veľmi smutnom prvom mieste v šírení dezinformácií.  

Zo sociálnej siete, ktorá mala spájať ľudí, sa stalo behom pár rokov stalo jedno asociálne toxické miesto, plné nenávisti a propagandy. Miesto, ktoré ľudí len rozdeľuje. Miesto, kde samozrejme byť nemusíme a môžeme jedným kliknutím odísť. Napriek tomu tam stále sme, možno preto, že veríme v lepší zajtrajšok, možno preto, že neveríme už absolútne ničomu. A bez ohľadu na túto našu utópiu respektíve skôr dystópiu, vždy musíme mať na pamäti, že je to len virtuálny svet, kde sme všetci, ale zároveň, kde sme každý sám. Realita je totiž tam niekde. Veľmi ďaleko a zároveň tak blízko.